Týždeň v skratke: Google plánuje ďalšiu investíciu
Rast cien v bloku jednotnej meny nad očakávaniami vyvoláva pochybnosti o tempe znižovania úrokových sadzieb.
Inflácia v eurozóne v máji stúpla na 2,6 %
Inflácia v eurozóne vzrástla tento rok po prvýkrát, čo zvyšuje obavy, že Európska centrálna banka bude znižovať úrokové sadzby pomaly, ak tlak na ceny zostane vysoký.
Rast spotrebiteľských cien v eurozóne za rok do mája dosiahol 2,6 %, čo je nárast oproti 2,4 % v predchádzajúcom mesiaci a mierne nad úroveň predpovedanú ekonómami v prieskume agentúry Reuters.
Jadrová inflácia, ktorá vylučuje energie a potraviny, aby poskytla predstavu o základných cenových tlakoch sa zrýchlila z 2,7 % na 2,9 %, čo je znepokojujúci signál pre investorov dúfajúcich, že ECB tento rok agresívne zníži úrokové sadzby.
Do tohto mesiaca inflácia v eurozóne klesala smerom k cieľu ECB na úrovni 2 % počas celého roka, čo umožnilo tvorcom politík jasne signalizovať, že očakávajú začatie znižovania svojej rekordne vysokej základnej depozitnej sadzby z 4 % budúci týždeň.
Výnosy 10-ročných nemeckých dlhopisov, ukazovateľ nákladov na požičiavanie v eurozóne, vyskočili na 2,7 % v reakcii na piatkové údaje, čo je najvyššia úroveň za viac ako šesť mesiacov.
Všeobecne sa očakáva, že ECB budúci týždeň zníži úrokové sadzby, čo by z nej urobilo prvú veľkú centrálnu banku, ktorá uvoľní menovú politiku od začiatku najväčšej inflácie.
S rastúcim cenovým tlakom tento mesiac a návratom ekonomiky eurozóny k rastu v prvom štvrťroku očakávajú investori, že ECB bude pri znižovaní sadzieb po zvyšok tohto roka postupovať opatrnejšie.
Hlavný ekonóm ECB Philip Lane povedal pre Financial Times začiatkom tohto mesiaca, že „ak nedôjde k veľkým prekvapeniam“, centrálna banka pravdepodobne na svojom budúcotýždňovom stretnutí vo Frankfurte odstráni najvyššiu úroveň obmedzenia.
Povedal, že tempo ďalších znížení bude závisieť od vývoja základnej inflácie a úrovne dopytu, ktorý varoval, že bude „nerovnomerný a postupný“.
ECB očakáva, že rast miezd v eurozóne sa zmierni z nedávnych rekordných hodnôt a firmy absorbujú vyššie náklady na pracovnú silu znížením ziskových marží namiesto ich prenesenia na spotrebiteľov prostredníctvom zvýšenia cien.
To bude kľúčové pri určovaní, ako rýchlo klesne inflácia v sektore služieb náročných na pracovnú silu tento rok. V máji inflácia v službách v eurozóne vzrástla na sedemmesačné maximum 4,1 %, čo je nárast z 3,7 % v predchádzajúcom mesiaci.
Napriek tomu niektorí ekonómovia vidia za nedávnym rastom inflácie v službách jednorazové faktory, vrátane tohtoročného skoršieho termínu Veľkej noci, čo zvyčajne spôsobuje vyššie ceny v apríli, ktoré v máji klesajú a ústup dezinflačného vplyvu zľavneného verejného dopravného lístka v Nemecku, ktorý bol spustený pred rokom.
Existujú náznaky, že spotrebitelia zostávajú opatrní napriek tomu, že ich kúpna sila bola tento rok posilnená rýchlejším rastom miezd ako inflácie. Nemecké maloobchodné tržby v apríli klesli o 1,2 % oproti predchádzajúcemu mesiacu, zatiaľ čo francúzske maloobchodné tržby klesli o 0,8 % v rovnakom období.
Čínska priemyselná aktivita klesá
Priemyselná aktivita v Číne v máji nečakane klesla, podľa oficiálneho prieskumu, čo zvyšuje tlak na tvorcov politík, ktorí sa snažia podporiť dynamiku druhej najväčšej ekonomiky sveta.
Oficiálny index nákupných manažérov v priemysle v máji dosiahol hodnotu 49,5, čo nesplnilo očakávania expanzie a zvrátilo nedávne nárasty v apríli a marci. Hodnota nad 50 znamená expanziu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Peking si od konca roku 2021, kedy prešiel veľkým problémom likvidity jeho rozsiahlym realitným sektorom, udržiava opatrný prístup k stimulom. Tvorcovia politík postupne znižovali základné úrokové sadzby a zdôrazňovali potrebu dokončiť nedokončené stavebné projekty.
Nedávne oznámenia však naznačujú, že vláda zvyšuje svoju podporu. Nové opatrenia predstavené v polovici mája umožnia štátnym podnikom nakupovať nepredané bývanie a boli v domácich médiách opísané ako „historický“ posun v politike.
Nedávne oficiálne údaje ukázali, že predaj nových domov klesol v prvom štvrťroku medziročne o 23,4 %.
Čína si stanovila cieľ ekonomického rastu na 5 % za celý rok. HDP v prvom štvrťroku vzrástol o 5,3 % v porovnaní so začiatkom roku 2023, kedy vypukol Covid-19 po celej krajine.
Vláda prezidenta Xi Jinpinga zdôraznila vysokokvalitnú výrobu a modernizovaný priemyselný sektor v čase, keď dlhodobé spomalenie realitného trhu a slabý spotrebiteľský dopyt zaťažujú ekonomickú dynamiku.
Ďalšie nedávne údaje poukazujú na účinky tohto posunu, pričom priemyselná produkcia v apríli prekonala prognózy a vzrástla o 6,7 %. Exporty sa v tom istom mesiaci tiež vrátili k rastu napriek rastúcej medzinárodnej kontrole čínskej priemyselnej stratégie a jej dopadu na globálny obchod.
Index PMI v nepriemyselnom sektore dosiahol v máji hodnotu 51,1, stále v rastovom pásme, ale poklesol z hodnoty 51,2 v apríli. PMI v priemysle bol predtým v kontrakčnom pásme od októbra do februára.
Zhiwei Zhang, hlavný ekonóm v Pinpoint Asset Management, povedal, že Čína „nemôže závisieť len na exporte na pohon svojej ekonomiky“ a že fiškálna politika „potrebuje byť viac proaktívna na podporu domáceho dopytu“.
Tento týždeň Medzinárodný menový fond (MMF) zvýšil prognózu rastu pre Čínu, ale varoval, že krajina potrebuje posilniť domáci dopyt a obmedziť svoje priemyselné politiky.
Google plánuje ďalšiu investíciu
Google investuje 2 miliardy dolárov na vybudovanie svojho prvého dátového centra v Malajzii, ktoré bude poháňať nové cloudové služby. Ide o najnovší z mnohých miliardových plánov západných technologických gigantov na uspokojenie rastúcich počítačových potrieb v juhovýchodnej Ázii.
Google vo štvrtok (30. 05. 2024) oznámil, že pridá dátové centrum v Malajzii, aby pomohlo poháňať vyhľadávanie, mapy a cloudové služby schopné zvládať požiadavky na výpočty umelou inteligenciou.
Investícia vytvorí novú „cloudovú oblasť“, čím sa pridá k približne 40 takýmto oblastiam na celom svete, a ponúkne cloudové služby s nízkou latenciou, pričom umožní používateľom zachovať bezpečnostné a súladové štandardy vrátane požiadaviek na ukladanie dát.
Google dodal, že investícia, ktorá zahŕňa aj výdavky na programy AI gramotnosti pre študentov a pedagógov, bude jeho najväčšou v Malajzii.
Premiér Anwar Ibrahim v príspevku na X uviedol, že plány podporujú vládne úsilie o „zrýchlenie a zjednodušenie digitálnej transformácie krajiny“.
Google súťaží v oblasti cloudových služieb v Ázii s jednotkami na trhu ako sú Amazon, Microsoft a Alibaba. Už prevádzkuje cloudové oblasti v juhovýchodnej Ázii v Indonézii a Singapure, a mimo tohto regiónu v krajinách ako Japonsko.
Cloudové služby sú pre spoločnosť rastúcou oblasťou, pričom tržby jej cloudovej divízie v prvom štvrťroku vzrástli takmer o 29 % na 9,6 miliardy dolárov, v porovnaní s celkovým nárastom príjmov o 15 %. Google mal kapitálové výdavky vo výške 12 miliárd dolárov v tomto štvrťroku, čo je nárast o 91 %, pretože pokračuje v zvyšovaní výdavkov na umelú inteligenciu.
Americkí technologickí giganti odhalili v posledných mesiacoch niekoľko investícií v juhovýchodnej Ázii, pričom väčšina z nich sa zameriava na rozvoj infraštruktúry na uspokojenie rastúcich výpočtových potrieb AI systémov.
Začiatkom tohto mesiaca Microsoft oznámil, že investuje celkovo 3,9 miliardy dolárov do Malajzie a susednej Indonézie pre cloud a AI, okrem iného, zatiaľ čo Amazon uviedol, že investuje 9 miliárd dolárov na rozšírenie svojich cloudových služieb v Singapure.
V apríli Apple odhalil plán vo výške 250 miliónov dolárov na rozšírenie svojho kampusu v Singapure, vrátane pridania nových pracovných miest v oblasti AI.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER